Home office zo zahraničia: hranica 25 % môže presunúť odvody

O pravidelnom home office z iného štátu EÚ sa musíte dohodnúť so zamestnávateľom; táto dohoda však sama neurčuje, kam budete platiť odvody. Ak obvykle pracujete vo viacerých štátoch a v krajine bydliska vykonávate podstatnú časť činnosti, teda aspoň 25 %, podľa pravidiel Európskej komisie sa uplatní systém sociálneho zabezpečenia krajiny bydliska.

Najprv preto zistite, či ide o dočasné vyslanie, prácu iba v jednom štáte alebo pravidelné striedanie práce medzi štátmi. Pri cezhraničnej telepráci môže za splnenia podmienok prichádzať do úvahy výnimka, ktorá zachová poistenie v štáte zamestnávateľa. Daň z príjmu a právo na pobyt či prácu v danej krajine sa posudzujú osobitne.

Bydlisko a rozvrh určujú správnu vetvu

Pre sociálne poistenie je dôležité, kde obvykle bývate a kde prácu skutočne vykonávate. Krajina obvyklého bydliska nemusí byť krajinou, v ktorej si prenajmete byt na krátky pobyt. Zapíšte si svoje bydlisko, sídlo každého zamestnávateľa, miesta výkonu práce a rozvrh medzi nimi. Slovenská pracovná zmluva ani výplata zo slovenského účtu samy osebe nezaručujú slovenské poistenie.

Pri vyslaní vás zamestnávateľ dočasne pošle pracovať do inej krajiny. Ak sú splnené podmienky vyslania a trvá najviac 24 mesiacov, poistenie môže zostať v pôvodnom štáte. Ak však bežne striedate prácu z bydliska s prácou v štáte zamestnávateľa, posudzuje sa činnosť vo viacerých štátoch. Rozhoduje skutočný spôsob práce, nie označenie pobytu ako home office.

Rozhodovací strom pre sociálne poistenie

1. Pracujete fyzicky iba v jednom štáte? Východiskom je jeho systém sociálneho zabezpečenia, aj keď bývate inde alebo má zamestnávateľ sídlo za hranicou. V takom prípade nemusíte počítať podiel práce medzi štátmi.
2. Poslal vás zamestnávateľ dočasne do iného štátu? Overte podmienky vyslania a jeho plánovanú dĺžku. Pravidlo pre vyslanie nepoužívajte na pravidelný rozvrh, pri ktorom sa opakovane vraciate k práci z bydliska.
3. Pracujete obvykle vo viacerých štátoch? Určite podiel činnosti v krajine bydliska. Ak tam vykonávate podstatnú časť práce, uplatní sa jej legislatíva. Ak tento podiel nedosiahnete a pracujete pre zamestnávateľa so sídlom v jednom inom štáte, spravidla rozhodne štát jeho sídla.
4. Máte viacerých zamestnávateľov so sídlami v rôznych štátoch? Tento údaj posúďte samostatne. Pri takej kombinácii môže byť príslušná krajina bydliska aj vtedy, keď v nej nevykonávate podstatnú časť práce.

Podiel práce nevypočítavajte z počtu nocí strávených v cudzine. Vychádzajte z pracovného rozvrhu a z činnosti vykonávanej v jednotlivých krajinách; pri posudzovaní podstatnej časti môže byť relevantná aj odmena. Ak sa presťahujete, pridáte ďalšieho zamestnávateľa alebo zmeníte počet dní práce z bydliska, zmenia sa aj údaje, z ktorých vychádzalo pôvodné určenie legislatívy.

Kedy pomôže výnimka pre cezhraničnú teleprácu

Pri telepráci z krajiny bydliska v rozsahu od 25 % do menej ako 50 % pracovného času opisuje slovenské ministerstvo práce možnosť požiadať podľa rámcovej dohody o výnimku, ktorá zachová poistenie v štáte zamestnávateľa. Ide o žiadosť a udelenú výnimku, nie o automatický následok práce na diaľku.

Rámcová dohoda sa týka zamestnanca s bydliskom v jednom signatárskom štáte, ktorý pracuje pre zamestnávateľa alebo zamestnávateľov so sídlom iba v jednom ďalšom signatárskom štáte. Prácu musí vykonávať v štáte zamestnávateľa aj zo svojho bydliska pomocou informačných technológií. Dohoda nepokrýva samostatne zárobkovo činné osoby, ďalšiu závislú činnosť v inom štáte ani inú obvyklú činnosť v krajine bydliska.

Ministerstvo uvádza príklad zamestnanca bývajúceho na Slovensku, ktorý dva dni v týždni pracuje na diaľku z bydliska a tri dni u rakúskeho zamestnávateľa. Slovenská časť tvorí 40 % pracovného času, takže základné pravidlo smeruje k slovenskému poisteniu. Ak zamestnanec chce zostať poistený v Rakúsku, žiadosť o výnimku sa podáva príslušnej rakúskej inštitúcii. Pri opačnej situácii, keď zamestnanec býva v inom signatárskom štáte a zamestnávateľ sídli na Slovensku, možno o zachovanie slovenského systému požiadať slovenské ministerstvo; po udelení výnimky zamestnanec žiada Sociálnu poisťovňu o dokument A1.

Pri práci z bydliska v rozsahu polovice pracovného času alebo viac sa táto rámcová dohoda neuplatní. To isté platí, ak pracovný režim zahŕňa ďalší štát. Ministerstvo pri takých situáciách pripúšťa možnosť požiadať o individuálnu výnimku mimo rámcovej dohody; jej výsledok nemožno odvodiť iba z rozvrhu práce.

Daň z príjmu sa neriadi hranicou pre odvody

Štát sociálneho poistenia sám neurčuje daňové rezidentstvo ani to, ktorý štát môže zdaniť mzdu. Slovenský portál verejnej správy pri práci cez hranice uvádza slovenský zákon o dani z príjmov a príslušnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia; opisuje aj prípad vyslania zahraničným zamestnávateľom na Slovensko na viac ako 183 dní. Táto lehota z konkrétneho príkladu nie je všeobecným povolením pracovať zo zahraničia bez daňových dôsledkov.

Ak vás podľa vnútroštátnych pravidiel považujú za daňového rezidenta oba štáty, konflikt sa rieši kritériami príslušnej zmluvy v stanovenom poradí. Osobitne treba posúdiť, kde bola práca fyzicky vykonaná a ako zmluva rozdeľuje právo zdaniť príjem zo zamestnania. Pre toto posúdenie si evidujte pracovné dni v jednotlivých štátoch a okolnosti dôležité pre rezidentstvo. Dokument A1 potvrdzuje uplatniteľnú legislatívu sociálneho zabezpečenia, nie daňový výsledok.

Čo si ujasniť pred začiatkom práce

Zamestnanec a firma by si mali dohodnúť krajinu a miesto výkonu práce, začiatok a predpokladanú dĺžku pobytu, pravidelný rozvrh medzi štátmi a postup pri jeho zmene. Súčasne treba preveriť právo na pobyt a prácu v cieľovom štáte a miestne pracovnoprávne povinnosti podľa občianstva a konkrétneho usporiadania práce.

Pri práci vo viacerých štátoch predložte skutočný rozvrh príslušnej inštitúcii na určenie uplatniteľnej legislatívy a overte potrebu dokumentu A1. Ak má poistenie zostať v štáte zamestnávateľa na základe teleworkingovej výnimky, skontrolujte signatárske štáty, podiel práce a sídla všetkých zamestnávateľov ešte pred podaním žiadosti. Daňové povinnosti potom posúďte podľa zmluvy medzi konkrétnymi štátmi, nie podľa samotného výsledku o odvodoch.