Polovica zamestnancov obchádza firemné AI, každý desiaty vložil citlivé údaje

Slovenský prieskum Asociácie AI (ASAI), zverejnený 14. októbra 2026, zahŕňal 500 pracujúcich: AI pri práci použilo 77 % z nich, približne polovica používateľov siahla po vlastných alebo verejných nástrojoch a 10 % používateľov uviedlo, že oni alebo ich tím omylom vložili citlivé či interné údaje. Prieskum pre ASAI uskutočnila agentúra MNForce v septembri. Polovica sa teda vzťahuje na ľudí používajúcich AI, nie na všetkých pracujúcich; údaj o omyle zahŕňa aj skúsenosť tímu.

Oficiálny program festivalu Mesiac.AI zaradil predstavenie témy Shadow AI organizáciami ASAI a MNForce na 14. októbra v Bratislave. Miroslava Šáchová z ASAI pre TASR upozornila: „Zamestnanci vkladajú údaje svojho zamestnávateľa do verejných nástrojov, čím môžu znižovať jeho konkurencieschopnosť.“ Pre firmy je podstatný rozdiel medzi používaním vlastného účtu, používaním nástroja bez ich vedomia a vložením údajov, ktoré vyžadujú ochranu.

Polovica sa týka používateľov AI

Z celkovej vzorky odpovedalo na otázky o používaných nástrojoch, dátach, pravidlách a incidentoch 385 ľudí, ktorí AI pri práci používajú. Len 39 % z tejto skupiny pracuje výhradne s nástrojmi oficiálne schválenými firmou. Približne každý piaty používa nástroj, o ktorom jeho zamestnávateľ vôbec nevie. Ani tento podiel nemožno automaticky zameniť za počet ľudí, ktorí vedome porušujú zákaz: časť opýtaných nevedela, že používanie AI môže podliehať schváleniu.

V modelovej skupine 100 pracujúcich by rovnaké pomery predstavovali asi 77 používateľov AI. Ak približne polovica z nich využíva vlastné alebo verejné nástroje, ide o 38 až 39 ľudí zo stovky. Je to iba prepočet odpovedí z prieskumu, nie odhad počtu porušení pravidiel v konkrétnej firme. Verejne dostupný nástroj môže byť niekde povolený, inde podmienený schválením; samotný osobný účet ešte nehovorí, aké údaje doň človek vložil.

Pri čítaní údaja o používaní AI záleží aj na období, na ktoré sa otázka vzťahovala. Podrobný opis prieskumu uvádza posledné tri mesiace, agentúrna správa posledné tri týždne. Bez znenia dotazníkovej otázky sa toto rozdielne obdobie nedá spoľahlivo vyriešiť, preto z podielu 77 % nemožno presne vyvodzovať, ako nedávno opýtaní AI použili.

Citlivý vstup je iné riziko než vlastný účet

Prieskum zachytil aj obsah, ktorý používatelia do AI zadávajú. Obchodné dáta, cenové ponuky alebo kalkulácie uviedlo 17 % používateľov AI; zmluvy a právne či finančné dokumenty 13 %. Interné dokumenty a prezentácie uviedlo 12 %, rovnaký podiel zdrojový kód. Zákaznícke údaje zadáva 10 % a osobné údaje zamestnancov alebo zákazníkov 7 %. Ide o rôzne kategórie odpovedí, ktoré sa u jedného človeka môžu prekrývať.

Údaj o omyle s citlivými alebo internými dátami je užší než tieto podiely. Opisuje priznanie používateľa, že taký obsah omylom vložil on alebo niekto z jeho tímu. Pri mechanickom prepočte na modelových 100 pracujúcich by išlo približne o osem ľudí, ktorí takú skúsenosť uviedli. Neznamená to osem samostatných udalostí: viacerí respondenti mohli hovoriť o tej istej chybe v tíme.

Vloženie citlivého obsahu vytvára riziko už tým, že sa údaje dostanú do ďalšieho systému. Jeho skutočný dosah závisí od konkrétnej služby, nastavenia účtu, pravidiel uchovávania dát a prístupu k nim. Prieskum je založený na odpovediach ľudí, nie na preverení jednotlivých prenosov dát. Popri tom 32 % používateľov zažilo nesprávnu alebo vymyslenú odpoveď AI a u 9 % na chybu vo výstupe upozornil až klient. Taká chyba má iný mechanizmus než vloženie citlivých údajov, môže však zasiahnuť pracovný výsledok.

Prečo sa používanie dostáva mimo firemných pravidiel

Pravidlá pozná a dodržiava 33 % používateľov AI; ďalších 22 % ich pozná iba čiastočne. Rovnako 22 % pracuje vo firme, ktorá pravidlá pre AI podľa ich odpovedí vôbec nemá. Tieto údaje pomáhajú vysvetliť, prečo používanie vlastných nástrojov nemusí byť úmyselným obchádzaním jasného firemného zákazu. Človek môže poznať len časť pravidiel alebo nemusí mať k dispozícii schválené riešenie na svoju úlohu.

Na dôvody používania neschválených nástrojov odpovedalo 143 ľudí, ktorí ich používajú. Najčastejšie uvádzali, že firma neponúka oficiálny AI nástroj (29 %). Približne pätina nevedela, že potrebuje schválenie; 18 % potrebovalo rýchlo dokončiť úlohu a 13 % nevedelo, kto nástroj schvaľuje. Sú to odpovede tejto užšej skupiny, nie celej vzorky. Ukazujú rozdiel medzi neexistujúcou ponukou, nejasným postupom a vedomým rozhodnutím pracovať mimo schváleného prostredia.

Päť kontrol pre zamestnávateľa

Pre firmu majú výsledky zmysel vtedy, keď oddelí nástroj, účet, zadaný obsah a konkrétnu udalosť. Nasledujúcich päť kontrol vychádza z rizík zachytených prieskumom; nejde o ďalšie výsledky merania:

1. Zistiť, ktoré AI nástroje ľudia používajú pri pracovných úlohách a či do nich vstupujú cez firemné alebo osobné účty.
2. Pri každom používanom nástroji určiť, či je schválený, kto o schválení rozhoduje a ako sa pracovník dostane k platnému pravidlu.
3. Výslovne pomenovať údaje, ktoré do daného nástroja nepatria, vrátane zákazníckych a osobných údajov, zmlúv, cenových podkladov a zdrojového kódu.
4. Overiť, či ľudia vedia rýchlo oznámiť omyl s vloženými údajmi a kto následne posúdi jeho dosah.
5. Určiť, kto kontroluje vecnú správnosť výstupu AI pred tým, ako sa použije pri komunikácii s klientom alebo pri pracovnom rozhodnutí.

Práve spojenie schválených nástrojov, pravidiel pre vstupy a hlásenia omylov rozhoduje o tom, či firma dokáže rozlíšiť bežné používanie AI od udalosti, ktorá vyžaduje reakciu. Podrobnejšie s tým súvisí nastavenie firemných pravidiel pre AI. Celoslovenský prieskum ukazuje rozsah problému medzi opýtanými; stav konkrétneho tímu ukáže až prehľad jeho služieb, účtov a oznámených incidentov.

Prečítajte si aj:

• Firemné pravidlá pre generatívnu AI: zákaz bez mapy rizík nestačí
• Spotify spája štyri firemné nástroje, cenník však stále nezverejnilo
• Sana mení Workday na príkazový riadok, citlivé kroky ostávajú na ľuďoch