AI šetrí čas, no práca sa presúva na nedeľu: hlási to 74 % ľudí

V prieskume State of Hybrid Work, ktorý Owl Labs zverejnila 22. septembra 2026 medzi 2 000 americkými pracovníkmi na plný úväzok pracujúcimi najmä s informáciami, uviedlo 74 % aspoň nejakú prácu v typickú nedeľu, 69 % vyššiu produktivitu s AI, 61 % čas získaný na osobné úlohy počas pracovného dňa a 62 % vyššie očakávania na denný výkon. Odpovede zachytávajú skúsenosti ľudí, nie záznam ich odpracovaných hodín. Ukazujú, prečo rýchlejšie splnená úloha ešte neznamená kratší pracovný týždeň.

Podľa spracovania Fast Company opisuje 21 % opýtaných nedeľu ako celý alebo takmer celý pracovný deň a 46 % hovorí, že AI im niekedy produktivitu sťažuje. Prieskum neukazuje, že AI spôsobila nedeľnú prácu. Pre otázku, či zamestnancom naozaj šetrí čas, je rozhodujúce aj to, či sa ušetrený čas zmení na voľno, alebo na ďalšie úlohy.

Nedeľná práca nemá u každého rovnaký rozsah

Do nedeľnej práce sa počíta krátka kontrola správ aj takmer celá zmena. Rozdiel je zásadný: odpoveď o práci cez víkend sama osebe nepovie, koľko hodín človek odpracoval navyše ani či si voľno vzal inokedy. Znamená však, že pracovné povinnosti zasiahli do dňa mimo bežného pracovného týždňa.

Niektorí ľudia si môžu prácu vedome rozdeliť podľa vlastného rozvrhu, iní dokončujú úlohy, na ktoré cez týždeň nezostal čas. Bez údajov o ich dôvodoch nemožno tieto situácie zameniť. Pre zamestnanca je rozdiel medzi slobodnou voľbou času a očakávaním, že bude dostupný aj v nedeľu, väčší než rozdiel medzi použitím dvoch pracovných nástrojov.

Rovnaká opatrnosť platí pri AI. Prieskum zaznamenal vedľa seba pocit vyššej produktivity, vyššie nároky a nedeľnú prácu, ale nesledoval, či konkrétny človek začal pracovať v nedeľu po zavedení AI. Z týchto odpovedí sa preto dá pomenovať napätie v pracovnom režime, nie vypočítať podiel víkendovej práce spôsobený technológiou.

Úspora pri úlohe sa môže zmeniť na nový výkonový cieľ

AI môže skrátiť prípravu prvého návrhu, vyhľadanie podkladov alebo rutinné spracovanie informácií. Tým sa uvoľní čas v jednej časti práce. Ak však plánovač začne podľa rýchlejšieho prvého výstupu prideľovať viac úloh, kontrola správnosti, opravy a koordinácia s kolegami zostanú na človeku. Výsledkom môže byť viac dokončenej práce bez skoršieho konca pracovného dňa.

Práve preto sa subjektívna produktivita a pracovný čas môžu vyvíjať odlišne. Človek môže za deň vybaviť viac požiadaviek a zároveň večer čakať na schválenie, dopĺňať chybné výstupy alebo odpovedať na ďalšie správy. Ak sa hodnotí iba počet hotových výstupov, táto dodatočná práca zostane skrytá. Rovnako zostane skryté, či získaný čas patrí zamestnancovi, alebo sa automaticky zaplní ďalším zadaním.

Vyššie očakávania pritom nemusia prísť ako výslovný pokyn pracovať dlhšie. Môžu sa prejaviť kratšími termínmi alebo predpokladom, že prvý návrh vznikne okamžite a zvyšok dňa je voľný pre ďalšiu zákazku. To je možný mechanizmus, ktorým sa úspora pri jednotlivých krokoch stratí v celkovom objeme práce; samotný prieskum jeho príčinný účinok nemeral.

Neschválená AI a hybridné porady skrývajú ďalší čas

V podrobných amerických výsledkoch Owl Labs priznáva 33 % používateľov AI nástroje neschválené zamestnávateľom, 63 % pracovníkov si myslí, že zamestnávateľ sleduje ich aktivity a 84 % chce zákonnú povinnosť takéto sledovanie oznámiť; pri hybridných poradách sa podľa odpovedí stráca priemerne šesť minút už pri spúšťaní a 66 % ľudí uvádza čas stratený pre technické ťažkosti. Presvedčenie pracovníkov o sledovaní nie je dôkazom, že ich zamestnávateľ skutočne monitoruje.

Neschválený nástroj môže urýchliť jednotlivú úlohu, no výsledok potom nevypovedá o tom, aké nástroje má tím oficiálne k dispozícii. Manažér zároveň nemusí vedieť, či sa do služby dostali pracovné údaje a koľko času zamestnanec venoval kontrole jej odpovedí. Porovnanie výkonu medzi ľuďmi je za takých okolností neúplné: rovnaký počet hotových úloh môže vzniknúť odlišným postupom a s odlišnou záťažou.

Pri poradách sa podobne ľahko prehliadne čas pred prvou vecnou vetou. Nastavovanie spojenia, opakovanie nepočutej otázky alebo dodatočné vysvetlenie rozhodnutia predlžujú spoluprácu, hoci sa neobjavia v čase potrebnom na vytvorenie podkladov pomocou AI. Ak sa hodnotí len zrýchlená príprava podkladov, celková úspora môže vyzerať väčšia, než ju ľudia pocítia počas dňa.

Čo z amerických výsledkov vyplýva pre slovenský hybridný tím

Americké percentá nie sú odhadom správania pracovníkov na Slovensku. Pre slovenský tím však pomenúvajú, čo treba odlíšiť pri hodnotení zavedenia AI: rýchlosť jednotlivej úlohy, celkový objem práce a čas mimo dohodnutého rozvrhu. Užitočné je porovnať rovnaký typ práce pred zmenou a po nej, vrátane kontroly a opráv, nie iba počet vytvorených návrhov.

• Koľko času trvá úloha od zadania po schválený výsledok vrátane opráv?
• Pribúdajú po zrýchlení práce nové zadania alebo sa znižuje čas potrebný na prácu?
• Presúvajú sa správy, dokončovanie úloh a rozhodnutia na večer či nedeľu?
• Koľko času zaberie začiatok hybridnej porady a následné dojasňovanie jej výsledku?

Takéto porovnanie potrebuje aj jasné pravidlá používania AI. Zamestnanci musia vedieť, ktoré nástroje sú schválené a aké údaje do nich môžu vložiť; inak sa časť skutočného pracovného postupu do hodnotenia vôbec nedostane. Ak firma sleduje pracovnú aktivitu, zrozumiteľné oznámenie rozsahu a účelu sledovania je dôležité aj pre dôveru v samotné meranie.

Pre pracovníka sa rozdiel prejaví najkonkrétnejšie na konci dňa. Ak zvládne viac úloh, ale termíny, správy a porady mu ďalej zaberajú večer alebo nedeľu, prínos AI sa premietol do výkonu firmy. Kratší pracovný čas vznikne až vtedy, keď sa čas získaný pri úlohách skutočne prestane vypĺňať ďalšou prácou.

Prečítajte si aj:

• Práca cez platformu po decembri 2026: algoritmus už nemá posledné slovo