Platformová práca dostane ľudský dohľad: zákon je podpísaný

Prezident Peter Pellegrini 14. októbra 2026 podpísal zákon o práci cez digitálne pracovné platformy. Pre kuriérov, vodičov a ľudí pracujúcich online na Slovensku schválené znenie prináša ľudské rozhodovanie o závažných zásahoch do prístupu k práci, vysvetlenie rozhodnutí podporených algoritmom a pravidlá na určenie pracovnoprávneho vzťahu.

Platformy budú musieť informovať o tom, ako automatizované systémy ovplyvňujú prideľovanie práce či odmeňovanie. Správa TASR o podpise zákona upozorňuje aj na ľudské posúdenie kľúčových zásahov, napríklad zablokovania účtu. Podpis však sám osebe ešte neznamená, že sa nové postupy už uplatňujú.

Kedy sa pravidlá začnú uplatňovať

Podpis prezidenta, vyhlásenie zákona a jeho účinnosť sú odlišné kroky. Zákon nadobúda platnosť vyhlásením v Zbierke zákonov; až účinnosť určuje, odkedy sa podľa neho postupuje. Schválené znenie preto treba pri konkrétnom spore odlíšiť od pravidiel, ktoré už platia.

Podľa právneho rozboru schváleného znenia sa účinnosť plánuje od 2. decembra 2026, existujúce platformy a sprostredkovatelia majú prvé oznamovacie povinnosti splniť do 31. decembra 2026 a na žiadosť pracovníka o preskúmanie rozhodnutia má platforma odpovedať najneskôr do dvoch týždňov. Rozbor pri svojom zverejnení vychádzal zo schváleného, ešte nevyhláseného textu. Rozhodujúce bude znenie uverejnené v Zbierke zákonov.

Ak by kuriér prišiel o prístup k účtu pred účinnosťou novej úpravy, samotný prezidentský podpis mu ešte nezakladá nový postup preskúmania. Rovnako nemení existujúcu zmluvu automaticky na pracovnoprávny vzťah. Pri starších zmluvách schválené prechodné ustanovenie obmedzuje novú súdnu domnienku na obdobie od začiatku účinnosti.

Pri zablokovaní účtu musí rozhodnúť človek

Schválené pravidlá vyhradzujú fyzickej osobe rozhodnutie o obmedzení, pozastavení alebo zrušení platformového účtu. Týka sa to aj obmedzenia možnosti vykonávať prácu, zmeny alebo skončenia zmluvy a ďalších opatrení s porovnateľne nepriaznivým účinkom. Automatizovaný systém môže pripraviť podklady, konečné rozhodnutie o takomto zásahu však má prijať človek.

Predstavme si kuriéra, ktorému platforma po sérii doručení obmedzí účet. Ide o modelovú situáciu, nie o prípad konkrétnej služby. Podľa schváleného znenia by o zásahu musela rozhodnúť fyzická osoba; pri rozhodnutí prijatom alebo podporenom automatizovaným systémom by pracovník zároveň mohol žiadať zrozumiteľné vysvetlenie jeho dôvodov.

Bežné automatické prideľovanie objednávok tým nie je podmienené schválením každej zákazky človekom. Pracujúci však má dostať stručné informácie o používaných monitorovacích a rozhodovacích systémoch pri začatí práce a pred zmenou, ktorá ovplyvní jeho podmienky. Má tak vedieť, ktoré časti organizácie práce systém sleduje a kde vstupuje do rozhodovania.

Platforma musí určiť kontaktnú osobu schopnú rozhodnutie vysvetliť a sprístupniť aspoň jej e-mailovú adresu. Pri závažnom zásahu, napríklad obmedzení účtu alebo odmietnutí odplaty, má poskytnúť aj písomné odôvodnenie najneskôr v deň, keď rozhodnutie nadobudne účinnosť. Ak pracovník považuje vysvetlenie za nedostatočné alebo má za to, že rozhodnutie porušilo jeho práva, môže požiadať o preskúmanie a dostať odôvodnenú písomnú odpoveď.

Domnienka pracovnoprávneho vzťahu patrí pred súd

O povahe vzťahu nebude rozhodovať názov zmluvy, ale skutočný spôsob práce. Posudzuje sa aj to, ako platforma alebo sprostredkovateľ človeka riadi a kontroluje prostredníctvom automatizovaných systémov. Podriadenosť sa môže prejaviť pokynmi pri práci, ale aj nepriamym tlakom, napríklad hrozbou obmedzenia účtu.

Nová právna domnienka sa uplatní v súdnom konaní. Pracovník alebo odborová organizácia, ktorá ho zastupuje, musí uviesť skutočnosti odôvodňujúce záver, že pracuje v podriadenom postavení a podľa pokynov platformy či sprostredkovateľa. Ak druhá strana nepreukáže opak, vzťah sa považuje za pracovnoprávny. Samotná práca cez aplikáciu teda výsledok sporu neurčuje.

Modelovým príkladom je vodič, ktorého zmluva označuje za samostatného spolupracovníka, no spôsob prideľovania jázd a následky odmietania zákaziek mu v praxi určujú, ako môže pracovať. Súd by posudzoval preukázané podmienky jeho práce, nie tento opis ani samotné pomenovanie zmluvy. Ak určí existenciu pracovnoprávneho vzťahu, v rozhodnutí uvedie aj jeho začiatok a označí zamestnávateľa a zamestnanca.

Čo bude musieť oznámiť prevádzkovateľ

Úprava sa vzťahuje na platformovú prácu vykonávanú na Slovensku bez ohľadu na sídlo platformy alebo právo zvolené v zmluve. Zahŕňa aj sprostredkovateľa stojaceho medzi platformou a pracujúcim. Pre prevádzkovateľa preto záleží na tom, ako služba skutočne organizuje platenú prácu ľudí, nielen na tom, ako sama seba označuje.

Platformy a sprostredkovatelia, ktorí už na Slovensku pôsobia, majú Národnému inšpektorátu práce oznámiť svoje údaje a názvy služieb v uvedenej decembrovej lehote. Platformy majú predložiť aj všeobecné podmienky pre pracujúcich a zoznam sprostredkovateľov. Subjekty, ktoré začnú pôsobiť neskôr, majú oznámenie podať najneskôr v deň začiatku činnosti. Ďalším konkrétnym bodom časovej osi bude vyhlásenie zákona, ktoré potvrdí jeho konečné znenie pred plánovaným začiatkom účinnosti.

Prečítajte si aj:

• Práca cez platformu po decembri 2026: algoritmus už nemá posledné slovo
• SoftBank kúpil DigitalBridge za 3,1 mld. USD: platforma zostáva samostatná
• AI Act pre slovenské firmy: povinnosti už platia, dohľad sa začal