Falošní novinári prenikli do médií: ChatGPT pomáhal brúsiť ich texty

OpenAI vo svojom oznámení z 8. októbra 2026 uviedla, že zablokovala účty dvoch vplyvových operácií pôvodom z Iránu a Ruska. Iránska sieť dostala pod siedmimi falošnými autorskými menami takmer 100 článkov do viac než desiatky internetových médií. ChatGPT jej pomáhal upravovať anglické texty podľa požiadaviek redakcií a pripravovať e-maily s ponukami článkov.

Ruská operácia využívala ChatGPT najmä na interné správy a cez vymyslenú identitu riadila výskumné centrum pôsobiace v Latinskej Amerike. Obe kampane spojili nástroj AI s ľuďmi a organizáciami, ktoré navonok pôsobili nezávisle. Prístup k čitateľom im poskytli najmä skutočné médiá a výskumné centrum, nie samotný chatbot.

Iránska sieť prispôsobovala články konkrétnym redakciám

Operácia nazvaná Bogus Bylines predkladala ChatGPT anglické články o konflikte medzi USA a Iránom. Používatelia chceli posúdiť návrh podľa pravidiel vybraného média, upraviť ho a potom pripraviť e-mail redaktorovi. Jazykovo uhladený text tak prichádzal spolu s ponukou, ktorá zodpovedala bežnému spôsobu prijímania externých príspevkov.

Za podpismi stáli vymyslené životopisy západných novinárov so záujmom o zahraničnú politiku, ľudské práva či Blízky východ. Identitu Ervina B. Hoskinsa sprevádzali aj účty na sociálnych sieťach. Jeho profil ho predstavoval ako amerického nezávislého autora, zatiaľ čo údaje o polohe súvisiacich účtov ukazovali na Irán. Pre redakciu, ktorá videla hotový text, autorský profil a sprievodný e-mail, tvorili tieto prvky zdanlivo súvislý obraz dôveryhodného prispievateľa.

Články sa objavovali najmä v menších a stredne veľkých médiách zameraných na medzinárodné dianie. Niektoré redakcie ich následne šírili aj cez vlastné účty na sociálnych sieťach. Tým sa obsah pod falošným podpisom dostal k publiku, ktoré už dané médium sledovalo a nemalo dôvod poznať skutočný pôvod ponúknutého textu.

Prijatý stĺpček ukázal slabé miesto v reťazci dôvery

Prípad amerického týždenníka Port St. Joe Star ukazuje, ako môže príspevok prejsť aj cez známeho sprostredkovateľa. Vydavateľ David Adlerstein pre Washington Post povedal, že text podpísaný Ervinom Hoskinsom mu ponúkla organizácia PeaceVoice, s ktorou už spolupracoval. Stĺpček ho zaujal ako „thought-provoking“ a pri existujúcom vzťahu nepovažoval za potrebné osobitne overiť jeho pôvod ani totožnosť autora.

Práve táto cesta vysvetľuje, prečo nestačí posudzovať iba kvalitu rukopisu. Redaktor mohol poznať organizáciu, ktorá text poslala, no nepoznať človeka uvedeného pod článkom. V tomto prípade sa dôvera k sprostredkovateľovi preniesla aj na autora. PeaceVoice po upozornení svoju politiku proti používaniu AI sprísnila; vydavateľ týždenníka začal zvažovať výslovné pravidlá pre takéto príspevky.

Ruská operácia sa opierala o skutočnú prácu výskumníkov

Pri operácii Dark Clark bol kľúčovou kulisou Social Research Center, ktoré vystupovalo ako výskumná organizácia v Latinskej Amerike. Ruskí operátori podľa interných správ rozhodovali o personálnych a výskumných záležitostiach cez vymyslenú identitu Mia Clark. Miestni pracovníci robili rozhovory s odborníkmi a pripravovali vlastné výskumné texty; dostupné dôkazy naznačujú, že o ruskom pozadí organizácie nevedeli.

The Record opisuje, že ChatGPT v tejto vetve slúžil predovšetkým na interné správy, no pomáhal aj s textami falošných uniknutých podkladov a so scenármi zvukových nahrávok. Niektoré zavádzajúce tvrdenia sa rozšírili natoľko, že vyvolali overovanie faktov alebo oficiálne vyvrátenie. Veľká časť práce centra pritom pochádzala od skutočných zamestnancov, čo jeho verejnému obrazu dodávalo presvedčivosť.

Interné hlásenia operátorov zároveň nie sú spoľahlivým meradlom úspechu. Pripisovali si aj udalosti, ktoré sami nespôsobili, a časť tvrdení o šírení podvrhov sa nepodarilo nezávisle doložiť. Dôležitý je preto rozdiel medzi tým, čo si kampaň zapisovala do správ pre nadriadených, a stopami, ktoré po nej zostali vo verejnom priestore: publikovanými textami, kolujúcimi podkladmi a reakciami na ne.

Pre slovenské redakcie je varovaním kombinácia signálov

Iránska sieť používala ChatGPT aj na prípravu komentárov v angličtine a perzštine. Niektoré mali pod príspevkami propagujúcimi jej články vytvoriť dojem podpory. Dohľadateľné reakcie však spravidla získali málo pozornosti a medzi komentármi ostatných používateľov neprevládli. Publikovanie článku pod prijatým autorským menom malo zreteľnejší dosah než koordinované odpovede pod príspevkami.

Pre menšiu slovenskú redakciu z týchto prípadov vyplýva konkrétna mapa podozrivých okolností: text presne zodpovedá pravidlám média, ale autorovu doterajšiu prácu či odborné zázemie nemožno nezávisle doložiť; profil tvrdí niečo iné, než naznačuje pôvod účtov; ponuku podporujú nezvyčajne zladené komentáre alebo podklady vydávané za uniknuté dokumenty. Žiadny z týchto znakov sám osebe nedokazuje vplyvovú operáciu. Ich súbeh však odôvodňuje overenie autora a pôvodu podkladov mimo kontaktov, ktoré poskytol odosielateľ.

Rovnaký problém sa môže týkať firmy, ktorá dostane hotové odborné stanovisko na zverejnenie pod cudzím menom. Podstatné je vedieť, kto obsah vytvoril, kto ho ponúka a či sa na uvedeného odborníka možno obrátiť nezávislou cestou. Zablokovanie účtov v ChatGPT zasiahlo nástroj používaný operátormi; text, ktorý už prijalo médium, si môže ďalej požičiavať dôveryhodnosť jeho archívu a značky.

Prečítajte si aj:

• NotebookLM či ChatGPT na PDF: citácie verzus interaktívne učenie
• ChatGPT či Perplexity na rešerš: citácie nie sú zárukou správnosti
• Hadrian získal 40 mil. USD: autonómny pentest má znížiť falošný poplach