MMX poletí k Phobosu 19. októbra, vzorku má priniesť ako prvá

Japonská misia Martian Moons eXploration (MMX) má podľa oznámenia ESA z 13. októbra odštartovať z kozmodrómu Tanegašima na rakete H3 v pondelok 19. októbra 2026 o 21.41 h stredoeurópskeho letného času a ako prvá dopraviť na Zem vzorku z Phobosu, mesiaca Marsu. Je to plánovaný čas štartu; sonda zatiaľ neodletela.

Misiu vedie japonská agentúra JAXA a na jej príprave sa podieľajú aj ďalšie vesmírne agentúry. NASA vo svojom predštartovom oznámení uvádza, že pre let plánovaný na 19. októbra dodala spektrometer MEGANE, mechanizmus na odber materiálu a podporu komunikácie a navigácie. MMX má skúmať Phobos aj vzdialenejší Deimos, no vzorku chce odobrať iba z Phobosu.

Kedy bude štart vidieť na Slovensku

Pre divákov na Slovensku je rozhodujúci čas 21.41 h SELČ. V Japonsku bude v tej chvíli už nasledujúce ráno, preto sa v tamojšom programe objavuje iný kalendárny deň. Ide o jediný plánovaný vzlet z Tanegašimy, nie o dva termíny pre rôzne krajiny.

Priamy prenos má byť dostupný na kanáli JAXA na YouTube v japončine a angličtine. Začiatok vysielania môže predchádzať samotnému vzletu: sprievodný program a štart rakety sú odlišné okamihy. Ak sa štart odloží, bude sa musieť zmeniť aj čas, podľa ktorého ho budú sledovať diváci na Slovensku.

Prvé potvrdenie ďalšieho priebehu letu príde až po vzlete a oddelení sondy od rakety. Pre návrat vzorky je to začiatok dlhšej postupnosti: MMX sa musí dostať k Marsu, preskúmať jeho mesiace, bezpečne odobrať materiál a vyslať návratovú časť späť k Zemi.

Od Tanegašimy po návratové puzdro

Let k Marsu má trvať približne rok. Podľa súčasného harmonogramu sa MMX dostane k planéte v auguste 2027 a od septembra 2027 má pôsobiť pri Phobose. Najprv bude oba mesiace pozorovať z odstupu. Tieto merania majú opísať povrch a pomôcť pri príprave zostupu, pri ktorom bude dôležité poznať vlastnosti miesta odberu.

Na začiatok roka 2029 je naplánované vypustenie malého vozidla Idefix na povrch Phobosu. Vzniklo v spolupráci francúzskej agentúry CNES a nemeckého strediska DLR. Má skúmať zloženie a vlastnosti povrchu zblízka, aby jeho údaje doplnili pozorovania hlavnej sondy. Veľmi slabá gravitácia Phobosu robí z pohybu vozidla aj následného pristátia hlavnej sondy osobitnú technickú úlohu.

Harmonogram ESA zaraďuje pristátie hlavnej sondy a odber do roku 2030. Návratové puzdro má v roku 2031 dopraviť na Zem najmenej desať gramov materiálu. Pristáť má v Austrálii a vzorka potom poputuje do Japonska na rozdelenie a laboratórne skúmanie. Neskoršie termíny závisia od úspechu predchádzajúcich etáp letu.

Dve možnosti pôvodu Phobosu

Vzorka má pomôcť rozlíšiť dve odlišné histórie mesiaca. Phobos mohol vzniknúť ako asteroid, ktorý zachytila gravitácia Marsu. Druhá možnosť predpokladá, že sa sformoval z úlomkov vyvrhnutých pri dávnej veľkej zrážke na Marse. Profil misie NASA opisuje obe hypotézy aj úlohu prístroja MEGANE, ktorý má pomocou neutrónového a gama žiarenia určiť prvkové zloženie povrchu Phobosu.

Ak bude skúmaný materiál svojím zložením zodpovedať skôr asteroidu, podporí to predstavu zachyteného telesa. Ak bude ukazovať na horniny späté s Marsom, získa váhu vysvetlenie založené na zrážke. Laboratórny výsledok však bude treba spojiť s tým, čo sonda nameria na povrchu a z obežnej dráhy: samotná podobnosť jedného zrnka s určitou horninou ešte neurčuje pôvod celého mesiaca.

Meranie MEGANE poskytne širší obraz prvkov na povrchu, zatiaľ čo privezený materiál umožní skúmať konkrétne zrná v pozemských laboratóriách. Práve toto spojenie je podstatné. Vedci budú môcť porovnať vlastnosti vzorky s miestom, odkiaľ pochádza, namiesto toho, aby z malej časti materiálu bez širšieho kontextu vyvodzovali záver o celom Phobose.

Prečo je odber z Phobosu iný než z asteroidu

Pri návrate vzorky z asteroidu vedci skúmajú materiál telesa, ktoré obieha okolo Slnka. Pri Phobose je súčasťou otázky aj samotný vzťah odobratej horniny k Marsu. Ak je mesiac zachyteným asteroidom, vzorka môže niesť stopu prostredia, v ktorom pôvodne vznikol. Ak sa vytvoril po zrážke pri Marse, môže pomôcť skúmať aj dávnu udalosť v marťanskej sústave.

Phobos môže navyše obsahovať materiál s rôznou minulosťou. Aj keby jeho základ vznikol jedným spôsobom, neskoršie dopady mohli na povrch dopraviť úlomky odinakiaľ. Preto bude dôležité rozlíšiť, čo vzorka vypovedá o pôvode mesiaca a čo o neskorších zmenách jeho povrchu. Údaje z blízkeho prieskumu majú laboratórnym meraniam poskytnúť potrebný kontext.

Výhodou návratu na Zem je možnosť použiť prístroje, ktoré by boli pre sondu priveľké alebo príliš citlivé na vesmírny let. Materiál sa tiež bude dať skúmať opakovane, keď pribudnú nové metódy a otázky. Najbližším konkrétnym míľnikom však zostáva plánovaný večerný vzlet z Tanegašimy; až po ňom sa začne cesta, ktorá má vzorku z Phobosu dostať do laboratórií.

Prečítajte si aj:

• Starliner poletí bez posádky: návrat astronautov sa posúva na rok 2028
• Cloud šifruje súbory, nie všetky stopy: ako nastaviť Cryptomator
• Údaj zmizol z Googlu, nie z webu: ako požiadať o odstránenie